Kollár ho vyhodil, teraz prehovoril o špinavostiach: Najotvorenejší ROZHOVOR, budú sa diať veci!

Pred voľbami sa objavili špekulácie, že Kollár išiel do politiky preto, lebo ho niekto za to zaplatil. Pýtali ste sa ho to na to? Ako reagoval?

Nie. Ako som už viackrát povedal, Boris bol môj kamarát. Ani vo sne ma nenapadlo, že by sa takáto vec mohla stať. Teda, nepýtal som sa ho. A aj dnes si myslím, že ho nikto nezaplatil. Dnes, ale viem, že ho alebo dobehli, čo sa mi moc nezdá, lebo cit pre podvod má v sebe zakódovaný z ulice, alebo ho vydierali za niečo, čo sa stalo v minulosti a on sa stal rukojemníkom starých zásluh.

Kto ho mohol vydierať?

Neviem. Určite sa to ukáže časom. Myslím si, že to boli politici silových ministerstiev KDH. Ale s istotou to povedať neviem, preto prosím, aby ste túto odpoveď považovali iba za pocit, nie za tvrdenie, ktorého hodnota by mala byť vo výroku označená znakom „1“ ako v matematike.

Koho môže byť rukojemníkom?

Tých ľudí môže byť veľa. Boris má priateľov aj nepriateľov a to vo všetkých vrstvách spoločnosti. Od bohatých, cez bežných ľudí až po politikov a oligarchov. V minulosti sa priamo vyjadroval. Nevyberal slová a konal veľmi pudovo. To viedlo k mnohým sporom a aj ku konaniu, ktoré nemuselo byť síce trestné, ale človek nikdy nevie.

O jeho podplatení v politike ste ani nepočuli?

Dnes už áno. Ale keďže to bude pravdepodobne znovu vyšetrovať NAKA, lebo úplatkárstvo nie je len vo forme peňazí, ale aj vo forme nátlaku, čo iste pán Krajniak ako starý pracovník so skúsenosťami z praktík ŠTB dobre vie, je pravdepodobné, že mu to povedal, ak sa sám na takejto akcii nepodieľal.

Milan Krajniak bol v ŠTB?

Veľa spisov sa stratilo, pri prevoze dokumentov z Tisovej vily v Trenčíne do Prahy v roku 1989. Ja neviem vyvrátiť možnosť, že sa nestratil aj jeho. Na polícií pracovali ľudia, za vedenia pána ministra Palka, ktorí boli „uvoľnení“ z funkcií práve pre zdokumentovanie tejto činnosti. Spýtajte sa na mená tých policajtov, ktorí boli práve preto prepustení. Ak Vám niekto odpovie. Ja viem pozitívne o jednom.

Ale praktiky v oblasti stratégie a taktiky, ktoré používa, sú totožné s tými, ktoré mne aj mojej rodine v 70-tych rokoch veľmi znepríjemnili život. Aj keby tam nepracoval, čo je možné, praktické kroky, ktoré robí, sú totožné s rukopisom tejto organizácie.

A kto ho mal podplatiť?

Koho? Borisa? Boris sa nedá podplatiť. Teda dúfam, dnes už neviem, čo všetko sa môže stať. Dnes nie je pripravený a schopný viesť „oponentskú“ diskusiu. Dnes za „hádku“ považuje každý názor, ktorý sa nestotožňuje s jeho názorom, ktorý predtým prediskutuje s Krajniakom. Niekedy si aj šuškajú, aby to ostatní nepočuli. Bývalo to Gogoľovské. Smiech cez slzy. Za dohodu o spôsobe riešenia sporného problému považuje len tú, ktorá sa stotožňuje s jeho (Krajniakovým) pôvodným názorom.

Iste každý pozná tú formu dohody, ktorú sme ako deti museli uzvierať s našimi rodičmi. Väčšinou tá dohoda u nás doma znela takto: „Tak, chlapci, dohodneme sa takto...“ a nasledoval jednoznačný príkaz otca, o ktorom sa už nediskutovalo a dohoda bola uzavretá. To som mal 10 -15 rokov. Dnes dohody vnímam inak.

Prakticky to znamená, že hádka je ako hovorí J. Werich „i my máme doma na různé věci různé názory. Ty se nám ale diskusí neustále zbližují, až ty její dosáhnou vrchu.“ Tak by som to charakterizoval. Slabé povahy sa neozvú, závislí podporujú Krajniaka, lebo to povedal Boris, že sa to má, slobodní a mysliaci musia z cesty.

Čo Vám sľúbil pri odovzdaní strany Strany občanov Slovenska?

Vravel som to na tlačovke. Boli to tri veci. Za prvé, miesto na kandidátke do 5. miesta. To s nevôľou, ale dodržal. Ešte deň pred termínom ma chcel – musel vyhodiť, zo zoznamu kandidátov. Toto bola jediná vec, čo dodržal a vzoprel sa svojim „poradcom“. Druhý sľub bol, že budem podpredsedom strany a tretí, že budem členom dvoch výborov. Prioritne ma zaujímal výbor pre školstvo a šport, lebo SOS bola strana, ktorá mala športové dianie, školstvo a vzdelávanie ako nosný program.

Dodržal to?

Posledné dva sľuby nedodržal. Keď som sa ho na to pýtal, pokrčil plecami. Zdalo sa mi to divné, ale v kultúre, kde som vo výbore, sa cítim vo svojej koži. Najmä keď som sa lepšie zoznámil s nekultúrnosťou prejavov niektorých poslancov. V kultúre zabojujem a prekvapím poslancov opozície aj koalície návrhmi, ktoré budú dúfam hovoriť z duše každého slušného a čestného voliča.

Tvrdíte, že ste na kluby aj na hlasovania chodili. Aký je teda pravý dôvod Kollárovho konania?

Z jeho strany je to vlastná ochrana. Myslím si, že nekoná slobodne. Je určite pod veľkým tlakom. Medzi dvomi mlynskými kameňmi. To, čo sľúbil, keď sa s nami dohadoval a to ako teraz koná, je diametrálne rozdielne. A asi to vedia aj jeho príbuzní, ktorých si do strany prijal. Všetci sú totiž závislí na tom, aby sa niektoré veci neprevalili, lebo iba Boris ich živí. Je teda prirodzené, že sa boja a ako sa to hovorí deťom, „všetky kvakocú „tak tak tak“.

Tvrdíte, že stranu ťahá za nitky Milan Krajniak. Koho počúva Krajniak alebo kto ho riadi?

To, že Krajniaka počúva Boris na slovo, je isté. Kto riadi pána Krajniaka a pána Pčolinského je mi síce známe, ale rád by som si tieto informácie ešte na 100% overil. Viete, súdiť človeka by sa malo až potom, keď je bezpochyby isté, že je to záložná strana a trójsky kôň v radoch opozície od pána Lipšica a jeho skupiny. Spomeňte si, kde kto pracoval, aké kontrakty sa diali v čase ministrov vnútra Palka a Lipšica. Kto bol vtedy ich najlepším kamarátom a poradcom? Kto zastával na ministerstve vnútra funkcie, ktoré práve vedeli priamo či nepriamo ovplyvňovať korupčné aféry? Kedy sa začala kauza Gorila? Bol šéf SIS Pitner a vnútro riadil Palko? Kto ho zo strany nahradil a vo veci nekonal? Prečo zrovna poslanec Pčolinský ako veľký aktivista sa postavil do čela verejnosti za vyšetrenie tejto kauzy?

Boli to ľudia, ktorých úlohou bolo nie odhaliť, ale zatajiť tieto informácie. Tá hra má klasické znaky spravodajskej infiltrácie. A to ako do hnutia pre objasnenie Gorily, tak aj do strany, ktorá má dnes plné ústa odhaľovania korupcie a boja proti oligarchom. Stará škola ŠTB sa znovu ukázala. Zaviazať si chudáka Borisa odpustením trestu, ponúknuť mu mediálny rast, na čo on pri svojej samoľúbosti a egocentrizme naletel, nechať sa infiltrovať do štruktúr strany, prevziať riadenie. A nakoniec rozhodovať.

Je to taká goebbelsovská stratégia. Podobná ako používal aj Stalin. Tiež nechal obesiť všetkých, ktorí ho upozorňovali na veci, ktoré nechcel počuť.

Aký trest mu mali odpustiť?

Netuším. Keby som to vedel, nešiel by som s ním do spolupráce. Spýtajte sa Lipšica alebo Palka. Možno si spomenú na niečo, o čom ja ani vedieť nemôžem.

Stále hovoríte v inotajoch. Kto má Kollára ovládať?

Iste ste si všimli, že súdne spory na Slovensku často končia tak, že čestný a pravdovravný človek doplatí na to, že priamo pravdu označí. Časy, ktoré žijeme sú otrasné v tom, že právam ktoré sme si vydobili nás zároveň ohrozujú. Najmä čo sa týka zodpovednosti za škodu a trestnú zodpovednosť. Dokonca aj novela v občianskom sporovom poriadku, ktorý začne platiť asi za dva týždne, nie je postavený na pravde, ktorá sa stala. Je postavený na tom, čo dokáže jedna alebo druhá strana súdu predložiť. Opustili sme pravdu a prešli sme do formálneho, (amerického) sveta, kde zdravý rozum nehrá žiadny význam, ak ho nepodložíte formálnou, aj keď lživou informáciou.

Preto som opatrný, lebo sa mi nechce s Krajniakom, Borisom, alebo Pčolinským ťahať po súdoch vo veci ochrany osobnosti, ohováraní, šírení nepravdivých informácií alebo inom spore. Moje výroky nie sú inotaj. Moje výroky sú väčšinou otázkami, ktoré si má zodpovedať volič sám. A dúfam, že si ich zodpovie tak, aby sa to nikoho nedotklo. Viete, existujú také pravdy, ktoré všetci vieme, a aj tak sa tvárime, že nie sú.

Príkladom sú prípady, ktoré Martina chcela veľakrát preberať, lebo sa týkali sociálnych pomerov matiek. Myslíte si, že to niektorú dámu na klube zaujímalo, keď jej kabelka s hodinkami stála toľko ako 10 ročný príjem jednej rodiny? To boli veci, pre ktoré sa jednoducho nechcete s tou cynickou tuposťou stretávať. Borisa ovláda každá matka jeho dieťaťa, Krajniak, a určite aj jeho mamička. A osoba, ktorá si ho vybrala za maskota.

O čo ide v politike Milanovi Krajniakovi?

To sa spýtajte jeho. Je to falošný človek. Veď každý Slovák, keď sa na neho pozrie, musí vidieť v jeho prejave neuveriteľnú túžbu po moci. Prečo by sa inak trepal už do tretej alebo štvrtej strany, pričom vo všetkých zastával poradcu a všetky zlikvidoval. 

Čo chce podľa Vás so stranou Sme rodina dosiahnuť?

Je to trójsky kôň v radoch opozície. Treba tomu rozumieť tak, že Lipšic sa určite nezhodne s Matovičom. Keď si zoberiete všetky predchádzajúce výroky oboch pánov na ktorúkoľvek tému, tak je to ako keď „Psíček a mačička varili koláč“. Teda je nesporné, že sa rozídu. A Lipšic má čo tutlať. Tak si pripravil stranu, kde prestúpi. Teda ak mu toto naše odhalenie jeho zámerov nezabráni v tomto kroku.

Pôdu mu mali pripraviť Krajniak a Pčolinský. Boris v strane Sme rodina – Boris Kollár, robí iba tvár a maskota. Už je presne tam, kde ho chceli mať. A takáto perspektíva v politike je smutná.

Hovorí sa, že Krajniak a jeho ľudia by sa mali v budúcnosti spojiť s Lipšicovými ľuďmi z NOVY a vytvoriť nový poslanecký klub?

To sa nielen hovorí, to sa pripravuje a Borisa na to zneužili. On sám, za to nemôže a bude sa za pár mesiacov hanbiť, ako v politike naletel vagabundom. Keď potom príde a ospravedlní sa všetkým nám trom, verte, že mu odpustím. Je mi ho len ľúto, ako slepo verí síce šikovným manipulátorom, ale nečestným farizejským povahám.

Pozrite sa ako podobne sa zachoval Lipšic k Čarnogurskému, k Hrušovskému, k celému KDH. Chovali si hada na prsiach. Vychovali ho, dali mu školu, priestor, a on čo spravil? Bez poďakovania odišiel a ešte s nimi bojoval a bral im hlasy. O to isté sa pokúsil aj Palko. Ale ten aspoň skoro pochopil, že v politike skončil ako „orgán“ na všetkých úrovniach a stiahol sa do ústrania aj so svojimi peniazmi, čo v politike zarobil.

Na tlačovke ste spomenuli, že Peter Pčolinský je v Dubaji. Za akú odmenu má byť v Dubaji?

On a ešte dvaja poslanci dali podpis na návrh na odvolanie Kaliňáka. Životného rivala pána Lipšica. Žiadny dôkaz, nikomu nepredložili, že by Kaliňák porušil zákon, alebo, že by niečo manipuloval alebo kryl. Ako minister nesmie zasahovať do vyšetrovania a tak neurobil niečo nemorálne. Zamyslite sa teraz všetci na Slovensku. Ako sa volal majiteľ stavby kde dnes bývate? Áno, časť z vás, čo ho stretla to vie. Verím tomu, že viac ako 80% z vás ani netuší meno toho, kto vlastnil stavbu. A či odviedol DPH alebo čokoľvek iné z účtovníctva sa dozvie verejnosť iba vtedy, aj ak sa preukáže trestný čin. A tu sa vo vzťahu ku Kaliňákovi nič nepreukázalo. Veď DPH spadá pod daňové úrady. Nemali sme odvolávať ministra financií? Nie! Bolo treba podať návrh na odvolanie Kaliňáka a rýchlo zmiznúť na dovolenku. Ani hlasovania sa nezúčastnil. Na vlastnom návrhu.

Mimochodom, podávať návrh o ktorom je na 100% jasné, že neprejde cez parlament, je strata času. Rovnaká ako rozprávať sa na klube s priateľkami pána Kollára na akúkoľvek odbornú tému z 65 prijímaných zákonov.

Doporučujem, aby sme sa trošku aj nasmiali, lebo život by mal byť aj veselý, aby sa novinári občas opýtali na názor niektorých z dám v našom bývalom klube, čo si myslia o predložených zákonoch. Stane sa, že aj múdry schybí, ale verím tomu, že sledovanosť tohto programu prekročí ktorúkoľvek zábavnú reláciu.

Čo Vás na Borisovi Kollárovi najviac šokovalo, keď ste začali spolupracovať a postupne ho spoznávali?

Zrada, ktorú nevedel vysvetliť ako chlap.

V čom Vás najviac sklamal?

Viete, ja som športovec a povedzme si otvorene, Boris bol chlapec z ulice. Všetci sa aj v Bratislave poznáme. Boris bol osobnosť, vedel si zastať svoje slovo, miesto. A podnikal v období, kedy skutočne nebolo ľahké doslova dožiť sa väčšieho veku, ak ste disponoval väčším množstvom peňazí. Borisovi sa to darilo aj vďaka šarmu, rozumu, čestnosti ale najmä odvahe. Dnes ma sklamal tým, že sa úplne, ale úplne pokakal. Musia na neho mať niečo také, čo by nerozchodil, alebo, vzhľadom na počet detí a žien, o ktoré sa stará, si uvedomil svoju zodpovednosť a vzdal ten boj. Chlapi by to povedali jasnejšie, ale bol by to vulgarizmus a preto ho vynechám, aj keď je to presná definícia jeho stavu.

Ako fungovalo hnutie v zákulisí, čo Vás najviac na tom šokovalo?

Už je to za nami. Zo zákulisia rodiny sa nevynáša. Budem sa držať tohoto pravidla.

Dá sa o Kollárovi hovoriť ako o podrazákovi?

To Vám poviem o rok, o dva. Možno je skutočne v takej situácií, že jeho konanie nie je treba vnímať ako podraz, ale ako nechcenú formu obrany. Ja tomu ešte stále verím. Neviem si totiž predstaviť chlapa ako Boris, aby zradil kamaráta, čo sme sa poznali 30 rokov. To je úplne mimo moje chápanie.

Uvažujete ešte, či sa dáte nahovoriť v budúcnosti na vstup do niektorej strany po týchto skúsenostiach?

Táto otázka je správne položená. Áno, uvažujem.