BRATISLAVA - Riešenie situácie s utečencami zriadením dočasného utečeneckého tábora v Gabčíkove je podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku jedna veľká fraška pred Európskou úniou a Bruselom.
"Nie sme schopní a ochotní otvoriť naše zariadenia pre skutočných žiadateľov o azyl, ktorí by chceli v tejto krajine zostať a takto preženieme cez jedno naše zariadenie veľký počet ľudí a budeme mať hrdinský pocit, ako veľmi sme pomohli," povedal. Problém gabčíkovského zariadenia nie je podľa neho v tom, či má alebo nemá byť, ale že predstavuje hlboké pokrytectvo. Oravec osobne podporuje zriadenie zariadenia v Gabčíkove, no ako povedal, "principiálne sme ponúkli veľmi málo na riešenie situácie s utečencami."
Miestne referendum týkajúce sa migrantov, ktoré bude v nedeľu 2. augusta v Gabčíkove, považuje Laco Oravec za smutné a nešťastné ako aj za hysterický dôsledok veľmi hysterickej diskusie za posledné mesiace a za dôsledok založený na veľkých vášňach a skrytej nenávisti. "Už len s ohľadom na to, akú funkciu má plniť zariadenie v Gabčíkove, ktoré má byť výpomocou pre inú krajinu a má primárne slúžiť na dočasné sprostredkovanie bývania pre ľudí, ktorí dnes žijú v oveľa nehumánnejších podmienkach," vysvetlil. No aj takúto najnižšiu možnú pomoc, ktorú vie Slovensko ponúknuť, sme ako krajina či obyvatelia schopní odmietnuť, poznamenal. "Je to priam barbarské, zaslepené až uzavreté. Dávame jasne najavo, že Slovensko sa chce tváriť, akoby sa nás tieto globálne problémy vôbec netýkali," uviedol.
Obyvateľom Gabčíkova sa však takéto riešenie podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku nedá zazlievať. "Keď ide o bratie niečoho z Európskej únie, je to v poriadku, no keď máme my nejakým spôsobom prejaviť solidaritu, tak už sme oveľa menej ochotní diskutovať," povedal. Pripomenul, že všetky podobné zariadenia, ktoré sa u nás v minulosti mali otvárať, nikde občania nevítali s veľkou radosťou a otvorenosťou, čo znamená, že máme u nás tradíciu strachu z neznámeho. Ako tvrdí, nezanedbateľnou mierou však k tomu prispeli práve politici, ktorí prilievali olej do ohňa a výrazne nafúkli bublinu napriek tomu, že ako krajina nemáme veľa zlých skúseností so žiadateľmi o azyl či zaistenými nelegálnymi migrantmi. "No aj napriek tomu sa vytvoril dojem, že majú prísť necivilizovaní barbari," poznamenal s tým, že ochota podať pomocnú ruku je u nás veľmi nízka.
Položenie otázky, či ľudia súhlasia alebo nesúhlasia so zriadením dočasného utečeneckého tábora, pripadá Oravcovi nie ako referendum, ale ako prieskum verejnej mienky. "Pripadá mi to viac ako prieskum a nie ako nejaké reálne rozhodnutie o lokálnej politike," upozornil. Ide o vec, o ktorej obec v tejto chvíli a v tomto rozmere nerozhoduje, poznamenal. Môže sa podľa neho ukázať, že obyvatelia tábor nechcú, ale samo o sebe to nemusí nič znamenať. "Oveľa dôležitejšie bude sledovať, ako na výsledky referenda zareaguje ministerstvo vnútra či Slovenská technická univerzita, ktorá by nemala podľahnúť takémuto tlaku," povedal. Nemyslí si, že referendum je dobrý nástroj, no pripustil, že ak sa s obyvateľmi akéhokoľvek mesta nerokuje a zároveň nemajú dostatok informácií, majú právo prejaviť nevôľu. "No nemyslím si, že by to malo zásadne zmeniť plán vlády zariadenie v Gabčíkove otvoriť," doplnil Laco Oravec.
Referendum o utečencoch je aj podľa výkonného riaditeľa Iniciatívy Inakosť Martina Macka dôsledkom protiutečeneckej hystérie vyvolanej niektorými politikmi, skupinami a médiami. Ako uviedol, rovnako, ako v prípade homosexuálov a tzv. referenda o rodine, aj v tomto prípade, aby sa u ľudí zadusil akýkoľvek pocit solidarity, sú utečenci vykresľovaní ako priama hrozba pre život, zdravie a majetok. "Je to ale len jeden zo symptómov choroby slovenskej spoločnosti. S podobnými petíciami sa opakovane stretávajú organizácie spravujúce centrá pre bezdomovcov, týrané ženy, hospice a podobne," vysvetlil. Mýtus o "pohostinnosti slovenského národa" tým podľa neho definitívne padá. Priame porušenie základných ľudských práv a slobôd v prípade nedeľňajšieho referenda však podľa neho možno hľadať len ťažko. "Iná vec je, aký signál vysiela a že podobný prístup môžu zvoliť všetky obce a mestá na Slovensku," dodal.
Referendum bude v obci Gabčíkovo v nedeľu 2. augusta od 7:00 do 19:00. Výsledky starosta Iván Fenes odhadol na 21:00, zverejnia ich na internete. V zozname oprávnených voličov je zapísaných 4 300 ľudí, ktorí budú odpovedať na otázku "Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora pre migrantov v účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity?" Ako uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, miestne referendum v obci je samosprávnou pôsobnosťou, do ktorej rezort nie je oprávnený zasahovať a nemá ani povinnosť sa jeho výsledkami riadiť.
V tomto prípade pôjde podľa rezortu o dočasné, niekoľkomesačné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu späť. Minister vnútra Robert Kaliňák podpísal 21. júla s rakúskou rezortnou kolegyňou Johannou Miklovou-Leitnerovou dohodu o dočasnom ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Prídu do Gabčíkova z rakúskeho tábora Traiskirchen. Dohoda platí na dva roky. Kaliňák si nemyslí, že by azylanti mohli v Gabčíkove spôsobiť problémy. "Oni sami sú motivovaní dodržiavať zákony. Ak by čokoľvek vyviedli, nedostanú v Rakúsku azyl,“ uviedol šéf vnútra a dodal, že ak by porušili zákony, Slovensko by ich vrátilo do Rakúska.
Polícia posilní počet policajtov i hliadkové služby do okolia tábora
Obyvatelia Gabčíkova sa obávajú o svoju bezpečnosť. Domnievajú sa, že príchod rakúskych azylantov do dočasného utečeneckého tábora môže ohroziť obyvateľov. V nedeľu 2. augusta preto využijú zákonné prostriedky a v referende o zriadení dočasného utečeneckého tábora v Gabčíkove vyjadria svoj názor. Vyhláseniu referenda predchádzala petícia, ktorú podpísalo 3148 ľudí. „Neželáme si, aby bol v našej obci utečenecký tábor. O terajších utečencoch nič nevieme. Nevieme, z akej krajiny prichádzajú, nepoznáme ich presný počet. Nikto nás oficiálne neinformuje ani o tom, kedy prídu. Čo je najhoršie, že pravdepodobne budú mať voľný pohyb,“ povedal starosta Gabčíkova Iván Fenes.
S utečencami majú obyvatelia už z predchádzajúceho obdobia svoje poznatky. „Problémy sa začali, keď ich bolo viac ako 800, potom sme zaregistrovali už aj veľmi závažné problémy. Na obec s 5000 obyvateľmi je niekoľko sto utečencov veľa,“ tvrdí starosta. Podľa predsedu petičného výboru proti otvoreniu utečeneckého tábora v Gabčíkove Zoltána Jakusa hlavným problémom je, že objekt, kde majú byť umiestnení dočasní rakúski azylanti, nie je ohradený. „Ide o staré budovy, ktoré pôvodne slúžili na ubytovanie pracovníkov vodného diela a teraz sú majetkom Slovenskej technickej univerzity Bratislava,“ povedal Jakus.
Podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara pripravuje polícia bezpečnostné opatrenia týkajúce sa Gabčíkova. „V súčasnosti je v Gabčíkove štandardné obvodné oddelenie, kde je plánovaných 18 tabuľkových miest policajtov. Zvyšujeme na tomto oddelení tabuľkové miesta o desať policajtov. S vedením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave sme pripravili výkon služby. Hliadkové služby plánované do okolia Gabčíkova a do zariadenia budú vo väčšom počte, slúžiť tam bude aj pohotovostná motorová jednotka z Trnavy,“ informoval Gašpar s tým, že pripravené sú aj ďalšie opatrenia.
