BRATISLAVA – V Japonsku patrí medzi elitu jadrových fyzikov a v Amerike preberá prestížne ceny. Profesor Pavel Povinec je jedným z prvých vedcov, ktorí sa vyjadrovali k havárii fukušimskej atómovej elektrárne a mali možnosť skúmať jej dopad na kontaminované prostredie. Jeho závery vás možno prekvapia.
„Fukušimskej havárii sa dalo zabrániť,“ prezrádza v úvode rozhovoru profesor Pavel Povinec, ktorý pôsobil 14 rokov ako riaditeľ laboratória pre morskú rádioaktivitu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Monaku. Viedol viac ako 10 medzinárodných projektov a spolupracoval s odborníkmi z celého sveta. Po návrate z Monaka pokračoval vo výskume s japonskými kolegami, s ktorými začal po osudnom 11. marci 2011 skúmať aj enviromentálny dopad fukušimskej havárie.
O probléme sa vedelo
„Keby boli dôsledne splnené bezpečnostné opatrenia a oporný múr, ktorý mal ochraňovať elektráreň, by mal výšku 15 metrov, nestalo by sa nič, podobne, ako aj v ďalších šiestich pacifických elektrárňach,“ spresňuje jadrový fyzik. Za únikom rádioaktívnych látok z elektrárne stoja obrovské a ničivé morské vlny cunami, na ktoré zariadenie doplatilo.
„Fukušimská elektráreň predtým fungovala bez problémov, ale v dôsledku cunami došlo k zatopeniu dieselových motorov, ktoré zabezpečovali pre jadrovú elektráreň elektrinu. Keď v dôsledku zemetrasenia sa elektrina vypla, reaktory prestali byť ochladzované. Vzápätí sa však zapli záložné generátory, ktoré asi hodinu fungovali bez problémov, ale nápor cunami už nezvládli,“ pokračuje profesor Povinec. Problémom bolo, že generátory boli uložené v suteréne pod elektrárňou a zaliala ich voda. To bola podľa slov fyzika príčina havárie. „O tomto nedostatku sa vedelo, avšak neboli prijaté opatrenia na jeho odstránenie“ dopĺňa.
Multihavária jadrových reaktorov
„Fukušima je pre celý svet poučením, pretože išlo o multihaváriu jadrových reaktorov,“ vysvetľuje. Štyri zo šiestich reaktorov boli príliš blízko vedľa seba, a keď došlo v troch z nich k výbuchom v dôsledku vzniku výbušnej zmesi vodíka a kyslíka, bolo ťažké následky takej veľkej havárie zvládnuť. „Dovtedy sa uvažovalo o tom, že by mohol vybuchnúť len jeden reaktor, avšak v dôsledku cunami a následnom zlyhaní záložných zdrojov elektriny došlo k multihavárii “ hovorí profesor Povinec, ktorý spolu s dvomi japonskými kolegami napísal prvú vedeckú publikáciu o fukušimskej havárii s názvom Fukushima Accident, v roku 2014 ocenenú Asociáciou amerických vydavateľstiev (nazývanou tiež knižný Oscar) ako najlepšiu publikáciu z oblasti environmentálnych vied.
„Keď porovnáme koncentrácie, ktoré unikli do mora a do atmosféry, boli to viac-menej podobné hodnoty,“ porovnáva Pavel Povinec. „Obávali sme sa, že v pobrežných vodách budú nebezpečné látky dlhšie pretrvávať, ale morské prúdy rýchlo odvádzali kontaminovanú morskú vodu smerom do veľkého Tichého oceánu. Koncentrácie rádioaktívnych látok, ktoré Japonci bezprostredne namerali vo vode, boli asi 100-miliónovkrát vyššie, ako pred ňou,“ opisuje jadrovú katastrofu fyzik, ktorý výsledky výskumu o morskej rádioaktivite publikoval spolu s japonským kolegom v renomovanom časopise Nature/Scientific Reports.
Situáciu zachránili morské prúdy
Postupne sa však ukázalo, že situácia nebola až taká dramatická. Na mieste zaúradoval strach. „Japonské pobrežie obmýva veľmi silný prúd, ktorý vychádza z juhu, tzv. Kurošiov prúd, a druhý, slabší, ktorý prichádza zo severu, Ojašiov prúd. Tlačia pobrežné vody od Japonska smerom na otvorený oceán. Spočiatku sme neočakávali, že prúdy budú mať taký silný efekt v pobrežných vodách,“ vysvetľuje profesor Povinec a dodáva, že vysoko kontaminovaná voda sa pri pobreží zdržala len niekoľko mesiacov a potom koncentrácie začali rýchlo klesať. Prostredie sa prirodzene vyčistilo od rádionuklidov a dnes už pobrežná voda nie je nebezpečná.
Najhorší ekologický dopad mala podľa Pavla Povinca havária na obyvateľstvo v kritických miestach v okolí elektrárne, ale ten sa nedá porovnať s cunami, ktoré zničili celé pobrežie. „Paradoxom je, že výsledný dopad na radiačné dávky obyvateľstva z morského prostredia bol menší, ako vyplýva z prirodzenej rádioaktivity! Radiačné ohrozenie z morského prostredia po havárii bolo porovnateľné s ročnou hodnotou, ktorú Japonci získajú, keď jedia mäkkýše,“ poukazuje na fascinujúcu skutočnosť jadrový fyzik. Navyše, samotní Japonci obsah rádioaktívnych látok v konzumovaných morských živočíchoch prísne kontrolujú. „Pracoviská Európskej únie nenamerali v morských produktoch dovážaných z Japonska žiadne zvýšenie radioaktivity nad povolený japonský limit 100 Bq/kg, ktorý je 10-krát nížší, ako platí v Európskej únii a obavy medzi ľuďmi boli teda len výsledkom fámy“.
Ožiarenie obyvateľstva a zdravotné následky
„Podľa štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie na následky fukušimského ožiarenia doposiaľ nikto nezomrel, dokonca ani pracovníci, ktorí boli vystavení podstatne väčšiemu žiareniu,“ dodáva profesor Povinec na margo správy o smrti 2 000 ľudí, ktorá sa začala nedávno šíriť z japonských médií.
Zaujímavosťou fukušimskej jadrovej katastrofy je totiž fakt, že maximálna dávka z ožiarenia, ktorú mohli Japonci získať počas havárie, bola asi 50 miliSievertov, čo je ožiarenie porovnateľné s dvomi klasickými CT vyšetreniami v nemocnici. Ak sa teda svet obával druhého Černobyľu, reakcie boli prehnané.
Japonci počas štyroch rokoch pokročili v odstraňovaní dôsledkov Fukušimskej havárie, ale niektoré problémy stále pretrvávajú. „Jedným z najvážnejších dôsledkov je hromadenie kontaminovanej vody a jej skladovanie v nádržiach (v súčasnosti je to už okolo 600 tisíc ton), pretože jej dekontaminácia nepostupuje takým tempom, ako by sa vyžadovalo,“ dodal profesor Povinec na záver.
Porovnanie radiačných dávok:
0.1 mikroSv – dávka od 1 banánu
0.2 mikroSv – kontrola na letisku
5 až 10 mikroSv – röntgen zubu
50 až 100 mikroSv – zaoceánsky let
400 až 600 mikroSv – mammogram test
1 miliSv/rok – max. povolená dávka pre obyvateľstvo
2.4 miliSv/rok – celosvetový priemer
10 až 30 miliSv – CT vyšetrenie
50 až 100 miliSv – max. dávka pre profesionálov
viac ako 500 miliSv – možné radiačné ochorenie