Piatok19. apríl 2024, meniny má Jela, zajtra Marcel

Tabu v dejinách Slovenska: Obyvateľov obce násilne odvliekla sovietska tajná služba na Ural!

Chmeľnické deti pred budovou školy (30. roky) Zobraziť galériu (7)
Chmeľnické deti pred budovou školy (30. roky) (Zdroj: Marta Krafčíková)

CHMEĽNICA – Obyvatelia východoslovenskej obce Chmeľnica na svoju minulosť spomínajú so slzami v očiach. Od drastickej udalosti, ktorá sa do histórie našej krajiny zapísala násilím a smrťou nevinných, uplynulo už 70 rokov. O trpkých spomienkach sme sa zhovárali s obyvateľkou Chmeľnice a autorkou knihy Utekali, aby zostali, Martou Krafčíkovou.

Záver druhej svetovej vojny mal na obec, v ktorej bola väčšina obyvateľov nemeckej národnosti, dramatický dopad. Ešte v roku 1944 sa mohli etnickí Nemci podvoliť tzv. dobrovoľnej evakuácii zo strany nemeckých úradov do Protektorátu Čechy a Morava a Rakúska, aby im poskytli ochranu pred blížiacim sa frontom. „Len málokto však opustil svoj domov dobrovoľne, a tak bol nariadený násilný odsun,“ spomína  Marta Krafčíková, ktorá osudným udalostiam v Chmeľnici venovala knihu Utekali, aby zostali. „Občanom nemeckej národnosti čoskoro zrušili československé štátne občianstvo z nariadenia Košického vládneho programu a na základe Postupimskej konferencie mali byť vysídlení. Zriadili pre nich sústreďovacie, respektíve odsunové tábory, v ktorých sa mali zhromažďovať a neskôr odsunúť do Nemecka,“ pokračuje rodáčka z Chmeľnice o ranách, ktoré obec postihli.

Chmeľničanov odvliekla sovietska tajná služba

Najväčšiu traumu etnickí Nemci z obce utrpeli, keď ich v roku 1945 odvliekla sovietska tajná služba NKVD prostredníctvom svojich vojakov. „Mali príkaz doviezť lacnú pracovnú silu na pozdvihnutie sovietskej ekonomiky. Vojaci mali v dedinách i mestách tzv. spojencov, teda zradcov medzi domácim obyvateľstvom, aby spisovali zoznam ľudí, ktorých majú vojaci odvliecť,“ vysvetľuje a dodáva, že „Nemci boli vinní preto, lebo boli Nemcami a ostatní napríklad preto, že mali nejakú nezhodu so „spojencom“, a preto mali byť potrestaní. Ďalší mali smolu, keď ich vojaci zastihli kdesi na ceste a bolo potrebné doplniť chýbajúce počty.“

Chmeľnica na dobovej pohľadnici
Zobraziť galériu (7)
Chmeľnica na dobovej pohľadnici  (Zdroj: Marta Krafčíková)

Pred 70 rokmi, 28. februára 1945, z Chmeľnice (vtedy pod názvom Hobgart) odvliekla tajná služba NKVD 42 ľudí, 37 mužov a 5 žien. „Najmladší z mužov mal 17 rokov, najstarší 45 a najmladšie dievča malo sotva 18 rokov, najstaršie 20. Obyvatelia sa schovávali v rôznych skrýšach, ale nebolo im to nič platné. Tí, ktorí boli na zozname, museli ísť, lebo ináč brali namiesto nich druhého člena rodiny,“ opisuje Marta Krafčíková udalosť, ktorá obrátila celú obec hore nohami a z každého domu bolo počuť plač. „Putovali cez Poľsko až na Ural do Sverdlovskej oblasti, do tábora Bulanaš pri meste Artemovskij,“ spresňuje. Na Urale museli v lesoch ťažiť drevo, pravdepodobne pre stavbu budúcich gulagov, muži ťažko pracovali aj v baniach a ženy v kuchyni či práčovni.

Chorí kopali hroby pre mŕtvych

„V táboroch vládli neľudské podmienky. Odvlečení ťažko pracovali, ale dostávali len veľmi málo jedla a hygienické podmienky boli tiež biedne. Choré žalúdky si liečili tým, že zbierali obhorené drevo z pahreby a toto jedli. Mala to byť akási náhrada živočíšneho uhlia. Nečudo, že v takýchto podmienkach veľa  z nich ochorelo a zomrelo,“ uvažuje Chmelničanka. Chorí, ktorí nevládali pracovať v lese, podľa slov Marty Karfčíkovej kopali hroby pre mŕtvych kamarátov, ktorých cez noc zomrelo niekoľko desiatok. Medzitým boli často vypočúvaní a až po preukázaní ich neviny sa mohli vrátiť domov v decembri 1945. Nie však všetci. „Chorí zostali v tábore v nemocnici a po preliečení sa vrátili až začiatkom roka 1946. Štyria z obce sa však už domov nikdy nevrátili,“ dopĺňa.

Naložili ich do vagónov pre dobytok

Po skončení druhej svetovej vojny občanom nemeckej národnosti zrušili československé štátne občianstvo a mali byť odsunutí z nášho územia. „Takmer všetci Chmeľničania boli nemeckej národnosti, takže odsun sa mal dotknúť väčšiny. Ľudia však nechceli opustiť svoje domovy a schovávali sa v okolitých lesoch či dedinách. Doma zostali iba starí a chorí,“ rozpomína sa na minulosť a zdôrazňuje, že napriek tomu sa podarilo niekoľkých nájsť doma. Zhromažďovali ich potom v zberných táboroch, a keď sa naplnili počty, naložili ich do vagónov pre dobytok a odviezli do Nemecka. Celkom bolo z obce odsunutých vyše 100 obyvateľov, a to časť do americkej a časť do sovietskej okupačnej zóny v Nemecku. Aj jej otec niekoľkokrát unikol len o vlások odsunu. „Raz bol dokonca už v zbernom tábore v Poprade, ale odtiaľ sa mu v noci podarilo ujsť a vrátil sa domov,“ spomína po rokoch strachu a neistoty.

Dodnes žijú v obci traja navrátilci z Uralu

Z tých, ktorých odvliekli vojaci NKVD na Ural, sa vrátilo 38. Jeden z mužov umrel priamo v tábore. Ďalší traja, chorí a zoslabnutí, neprežili cestu domov. Momentálne žijú v Chmeľnici ešte traja ľudia, ktorí Ural zažili na vlastnej koži a na prežité udalosti spomínajú so slzami v očiach. „Často spomínajú, že prežiť im pomáhala najmä ich viera, časté modlitby a súdržnosť. Dodnes si nevedia vysvetliť, prečo práve oni boli odvlečení a čím sa previnili,“ pokračuje spisovateľka, ktorej na Ural odvliekli strýka. Našťastie, prežil. „Najprv pracoval v lese, ale tí, ktorí sa prihlásili na ťažšie práce v bani, dostávali k raňajkám aj kúsok masti. V snahe o prežitie sa teda aj on prihlásil na práce v bani. No takmer na to doplatil, pretože ochorel na týfus. Domov sa vrátil vychudnutý až na kosť, ale až ďalším transportom,“  opisuje návrat strýka Marta Krafčíková.

Fotografie posledných troch žijúcich Chmeľničanov, ktorí sa vrátili z Uralu (Foto: Zita Pleštinská)

Pani Anna, 89 rokov
Zobraziť galériu (7)
Pani Anna, 89 rokov  (Zdroj: Zita Pleštinská)

Pán Andrej, 88 rokov
Zobraziť galériu (7)
Pán Andrej, 88 rokov  (Zdroj: Zita Pleštinská)

Pani Mária, 88 rokov
Zobraziť galériu (7)
Pani Mária, 88 rokov  (Zdroj: Zita Pleštinská)

Ako ďalej vysvetľuje Marta Krafčíková, „Chmeľnica si aj s odstupom času zachovala nemecký ráz. Minulosť spojenú s nemeckým etnikom dokumentuje v obci najmä naše vzácne a jedinečné nemecké nárečie, naša najväčšia historická pamiatka. Žiaľ, v poslednej dobe sa toto nárečie začína vytrácať.“ Aby si minulosť obce dokázali pripomenúť i mladšie generácie, pri príležitosti tohtoročného 700-tého výročia prvej písomnej zmienky o obci napísala spomienkovú knihu s názvom Utekali, aby zostali - Rozprávanie o minulosti pre súčasnosť. Jej súčasťou je aj CD s nahrávkou chmeľnického nárečia. „Keďže autentické výpovede ľudí a záznamy v starých kronikách obce ma veľmi zaujali, chcela som, aby sa o nich dozvedeli aj ostatní, najmä mladá generácia,“ dodala na záver rodáčka zo slovenskej obce s nemeckým etnikom.

Marta Krafčíková, autorka knihy Utekali, aby zostali
Zobraziť galériu (7)
Marta Krafčíková, autorka knihy Utekali, aby zostali  (Zdroj: Marta Krafčíková)

 

 

 

Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu