Sobota, 30. júl 2016. Meniny má Libuša, zajtra Ignác.

Jediný Slovák, školený v FBI, o tajomstvách zločinu: Vraha usvedčila neuveriteľná náhoda!

Ján Matúšek
Ján Matúšek
13.03.2015 21:55

BRATISLAVA - Pamätá si ešte časy, keď kriminalisti usvedčovali páchateľov na základe krvnej zhody. Tie sú už dávno preč. Forenzný genetik a molekulárny biológ, ktorý ako prvý a jediný Slovák prešiel DNA školením v americkej akadémii FBI, v rozhovore pre Topky prezradil, čo všetko môžeme o páchateľovi vyčítať z jeho DNA a ako vyzerá práca moderných kriminalistov na mieste činu.


Ján Matúšek je súdnym znalcom v odbore genetiky a s analýzou DNA má dlhoročné skúsenosti ako odborník, ktorý na Slovensku zavádzal moderné postupy v kriminalistike. Pracuje ako expert na genetiku v spoločnosti DNA test, ktorá sa špecializuje na rôzne druhy DNA analýz pre osobné a súdne účely.

Ste prvým Slovákom, ktorý má skúsenosť s Akadémiou FBI. Ako si na to obdobie spomínate?

V roku 1994 som mal možnosť absolvovať školenie v oblasti analýzy DNA v americkej Akadémii FBI, kde nás zaškolili do metód, ktoré sa aktuálne používali v kriminalistike a my sme ich tu na Slovensku potom zavádzali a štandardizovali. Metódy z toho obdobia sa už, samozrejme, nepoužívajú, lebo vývoj ide míľovými krokmi dopredu. V 90. rokoch sme však, dá sa povedať, zachytili svetový trend a išli s dobou. Bol to kurz FBI pre Američanov z oblasti kriminalistiky, na ktorý dostalo pozvánku aj Slovensko. Išlo o úvod do forenzných metód, zameraných na izoláciu a amplifikáciu DNA.

Na akej úrovni sú kriminalistické laboratóriá na Slovensku dnes?

Momentálne sú forenzné laboratóriá na Slovensku na veľmi slušnej úrovni a sú vybavené najmodernejšími prístrojmi a metódickými postupmi.

Čo všetko viete zistiť z DNA o páchateľovi?

V genetike sa stále objavujú nové teórie a výzvy. Momentálne sa dá zistiť z DNA páchateľa s vysokou pravdepodobnosťou napríklad farba očí. Dokonca existujú odborné štúdie, ktoré hovoria o tom, do akej škály sa dá zistiť presný farebný rozdiel. V budúcnosti sa pravdepodobne bude dať vyskúmať oveľa viac. Veď ešte donedávna bolo zakázané analyzovať kódujúce oblasti DNA. Analyzovali sa len úseky, ktoré mali poukázať na individuálnu variabilitu DNA kvôli identifikácii páchateľa.

Akú vzorku z miesta činu musíte mať, aby ste z nej mohli určiť DNA páchateľa? Počula som, že z vlasu bez korienka nedokážete identifikovať vinníka.

V podstate potrebujeme akýkoľvek biologický materiál ľudského pôvodu, ktorý sa dá viac či menej spoľahlivo zanalyzovať. V našich podmienkach je to tak, že k identifikácii páchateľa potrebujeme vlas s korienkom, identifikácia bez neho je skôr hudbou budúcnosti. Väčšina pracovísk nedokáže získať DNA z vlasu bez korienka, lebo v samotnom vlase chýbajú bunky.

To je veľmi zaujímavé. Čo musíme teda nájsť na mieste činu?

Napríklad sliny, spermie, pokožku za nechtami alebo kúsky tkaniva po nejakých veľkých zápasoch, keď sa človek bránil. V Anglicku za určitych podmienok dokážu odborníci získať DNA aj z odtlačku páchateľovho ucha na dverách, ak za nimi stál a počúval, čo sa deje predtým, ako sa vlámal do bytu.

Ako je to s miestami činu na Slovensku? Dávajú si slovenskí páchatelia veľa práce so zahladením stôp?

Pri prepracovanejších a premyslenejších trestných činoch alebo vraždách na objednávku takmer žiadne biologické dôkazy nie sú. Prehľad páchateľov, ako nezanechať stopy, je stále väčší a nájsť po nich DNA je niekedy ťažké.

Slováci veľmi často upozorňujú na ťažkopádnosť a pomalosť riešenia trestných činov zo strany príslušných orgánov. Prečo je to tak, keď máme k dispozícii také moderné metódy?

Je to tak z technických príčin, za ktoré experti nemôžu. Za ideálnych okolností by sa dal prípad vyhodnotiť možno aj do piatich pracovných dní. Lenže, keď je veľký nápad trestnej činnosti, robia sa najprv tie najdôležitejšie prípady. DNA experti sú často zavalení prácou a venujú sa viacerým prípadom naraz.

Jediný Slovák, školený v

V USA nedávno médiá informovali o viacerých nevinných, ktorí roky sedeli vo väzení neprávom. Až po neskoršom prešetrovaní prípadu pomocou analýz DNA z miesta činu sa zistilo, že sa napríklad priznali pod tlakom okolností alebo boli jednoducho nesprávny čas na nesprávnom mieste. Ako je to v našej krajine?

Na Slovensku ešte o takom prípade neviem, hoci v Amerike sa o justičných omyloch písalo už veľa. Američania začali totiž spätne analyzovať niektoré biologické stopy staré dve desaťročia a viac a vyplávalo na povrch množstvo nezrovnalostí. Samotná analýza DNA sa do kriminalistiky zaviedla až na prelome 80. a 90. rokov, na Slovensku až v polovici 90. rokov. Kedysi sa totiž robili len serologické diagnózy, respektíve iba analýza krvnej skupiny páchateľa a jej zhoda s podozrivými. Možno, keby sme sa vrátili k starším prípadom, zistili by sme podobné rozpory.

Vedie sa u nás nejaká databáza DNA? Kde sú uchovávané profily zločincov?

Všetky profily sú zhromaždené v Národnej DNA databáze. Jej správcom je ministerstvo vnútra a jej obhospodarovateľom je kriminalistický a expertízny ústav, ktorý pracuje s databázou CODIS (Combined DNA Index System) z FBI. Je to veľmi sofistikovaný databázový program na vyhodnocovanie podľa rôznych kritérií. Je v ňom databáza obetí, neidentifikovaných mŕtvol, obvinených či stôp z miesta činu. S pomocou tohto programu dokážete napríklad priradiť krvnú škvrnu z miesta činu k osobe a podobne. Tým sa výrazne zvyšuje percento objasniteľnosti trestného činu.

Ako dlho sa DNA po zločine uchováva?

Izolovaná DNA sa skladuje výhradne pri nízkych teplotách a je možné ju uchovať neobmedzene dlhý čas.

V minulosti ste navštevovali aj miesta činu. Nevyvolávalo to vo vás negatívne emócie?

Treba sa vedieť odosobniť a pristupovat k práci profesionalne.

Aké prístroje používajú vyšetrovatelia pri obhliadke miesta činu?

K dispozícii majú rôzne prístroje, ktoré dokážu odhaliť voľným okom neviditeľné biologické stopy (napríklad po spermiách alebo krvi). Niekedy páchatelia premaľujú omietku pofŕkanou krvou v snahe zahladiť stopy, ale prístroje ich dokážu odhaliť. Inokedy sa robí obhliadka miesta činu aj s odstupom času. Avšak, veľkým problémom vo forenznej analýze biologického materiálu sú inhibítory, teda látky, ktoré znemožňujú analýzu DNA. Napríklad kedysi predávané niektoré typy riflí púšťali počas prania veľa modrej farby a použité farbivo v nich blokovalo analýzu. Zoznam týchto inhibítorov je pomerne známy. Ďalším je napríklad hlina, resp. krv na zemi, v pôde, z ktorej je komplikované urobiť dobrú analýzu a musíme použiť modifikované postupy. Na miesto činu chodia predovšetkým školení kriminalistickí technici, vo výnimočných prípadoch aj DNA experti.

Spomínate si na nejaké kuriózne prípady z praxe, pri ktorých bola na usvedčenie páchateľa rozhodujúca práve DNA?

Spomínam si na jeden dávny prípad vraždy bratislavského taxikára, keď bola na Slovensku analýza DNA ešte len v školských laviciach. Vyšetrovatelia dlho nemali žiadne dôkazy, ale neskôr sa im do rúk dostali topánky podozrivého, prevoskované čiernym krémom a na šnúrkach našli dve maličké usušené krvné šupinky. Krv patrila taxikárovi. Keby neanalyzovali tento dôkaz, nikdy by páchateľa nepodozrievali. Ten totiž tvrdil, že je nevinný a priznal sa až po zhode DNA.

Môže ovplyvniť usvedčenie páchateľa aj náhoda?

Raz ma prizvali na miesto činu k mužovi v strednom veku, ktorý ležal mŕtvy na posteli a všade okolo neho bola krv, ktorá patrila iba jemu. Náhodou sme si však na jeho nechte všimli vytrhnutú mihalnicu s korienkom. Zistili sme, že nebola jeho, ale patrila páchateľovi, s ktorým zavraždený bojoval. Z 15 podozrivých sme vtedy mohli 14 z nich jednoznačne vylúčiť. Keby sme mihalnicu prehliadli, páchateľ by sa možno dodnes pohyboval na slobode.

Izolácia DNA v laboratóriu
Jediný Slovák, školený v


Galéria

Ján Matúšek Izolácia DNA v laboratóriu

Nástroje k článku



FOTO: Boris Džurnák
ZDROJ: zh

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články