Sobota, 19. august 2017. Meniny má Lýdia, zajtra Anabela.

ROZHOVOR Slovenský bezpečnostný expert varuje: Útok Ruska na Európu? Bez USA sa neubránime!

05.03.2015 18:48

BRATISLAVA - Rusko je proti Severoatlantickej aliancii slabé. Keby sa však rozhodlo zaútočiť, NATO by muselo reagovať. Bez pomoci Ameriky by sme sa pritom nezaobišli. Ak by sa tak nestalo, znamenalo by to deštrukciu celého bezpečnostného systému. Rusko za posledné roky prešlo vojenskou modernizáciou, zavádza najmodernejšiu výbavu a v súčasnosti sa jadrovým arzenálom vyrovná Spojeným štátom. Naopak, slovenská armáda je v drvivej väčšine zastaraná. O bezpečnostných otázkach, boji s proruskou propagandou a medzinárodnej situácii na Ukrajine poskytol Topkám rozhovor špičkový analytik Róbert Ondrejcsák z Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENNA).


Predstavte si, že sa Rusko rozhodne zaútočiť na Poľsko či pobaltské štáty. Ako by útok vyzeral?

Rusko je vojensky podstatne slabšie ako NATO, hoci určite silnejšie ako Poľsko či pobaltské štáty individuálne. Ale keďže tieto krajiny, ako aj Slovensko, disponujú garanciami kolektívnej bezpečnosti, nemyslím si, že by si Rusko trúflo v prvom kole konvenčne zaútočiť na ktorýkoľvek členský štát NATO. Na druhej strane však vidím ako veľkú hrozbu, že využitím scenára, ktorý poznáme z Krymu - čiže vyvolanie nepokojov v radoch miestneho obyvateľstva, diverzné akcie, nasadenie špeciálnych síl, informačná vojna - môže sa snažiť skompromitovať vierohodnosť NATO v Pobaltí a ak Aliancia nebude schopná nato účinne reagovať, tak v konečnom dôsledku sa nedá vylúčiť ani nasadenie konvenčných síl vo viere, že NATO už nebude schrániť Pobaltie. To nemôžeme v žiadnom prípade pripustiť, znamenalo by to deštrukciu celého nášho bezpečnostného systému.

Ako by zareagovalo NATO?

NATO by malo v prípade akejkoľvek ohrozeniu bezpečnosti reagovať rozhodne a ochrániť členský štát. Reakcia by musela byť prirodzene primeraná hrozbe. Ak by to boli akcie ruských špeciálnych síl, diverzantov, tak by sa museli nasadiť sily rýchleho nasadenia, ak by to bol rozsiahly konvenčný útok, bola by nevyhnutná pomoc spojencov, vrátane Spojených štátov. Popri tom je veľmi dôležité, aby Aliancia ako celok, ale aj členské štáty komunikovali otvorene a vysvetľovali čo sa deje, keďže jednou z najsilnejších zbraní Ruska je dezinformačná kampaň s cieľom zmiasť európske obyvateľstvo ale aj politické elity, aby boli v prípade krízy paralizované.

A čo EÚ? Je schopná ustáť ruský vojenský tlak?

Európska únia nie je vojenská mocnosť, nemá k dispozícii žiadne relevantné vojenské možnosti ako reagovať na ruské vojenské hrozby. Silnou stránkou EU je ekonomická sila a tzv. "normatívna sila", ktorou dokáže prispieť k transformácii štátov, napríklad Ukrajiny. Bez americkej vojenskej prítomnosti však Európa nie je schopná dostatočne reagovať na ruské vojenské hrozby.

V akom stave je ruská armáda? Dominujú konvenčné zbrane?

Ruská armáda prešla rozsiahlym modernizačným programom, a to nie len čo sa týka zavedenia nových zbraňových systémov. Po negatívnych skúsenostiach z vedenia vojny v Gruzínsku v roku 2008, kde síce vyhrali nad početne slabším protivníkom, ale operácia odkryla vážne slabosti a nedostatky vo vedení a riadení, komunikácii a organizácii, ruské ozbrojené sily prešli reformou. V súčasnosti už sú schopní nasadiť v pomerne krátkom čase niekoľko desaťtisíc vojakov v západnom strategickom smere popri paralelnom udržaní svojich pozícií na Kaukaze, Strednej Ázii a Ďalekom Východe. V súčasnosti hlavné regióny kde sa najintenzívnejšie buduje vojenský potenciál Ruska je oblasť Čierneho more a Arktika. Popri konvenčných zbraniach samozrejme si Rusko stále udržuje druhý najsilnejší nukleárny arzenál na svete, v podstate strategickú paritu so Spojenými štátmi.

Koľkými jadrovými hlavicami disponuje Rusko?

Ak spočítame všetky strategické aj taktické nukleárne hlavice, je ich niekoľko tisíc, dokonca možno desaťtisíc. V stálej operačnej pohotovosti je ich samozrejme oveľa menej. Na základe zmluvy START z roku 2010 má, zjednodušene povedané, klesnúť počet nasadených nukleárnych hlavíc Ruska aj USA na 1550 (aj keď jeden bombardér je počítaný ako jedna hlavica, nezávisle od toho koľko hlavíc nesie).

Vyrovnajú sa v technike a výzbroji americkej armáde?

Niektoré zbraňové systémy, ako napríklad stíhacie lietadlá alebo vrtuľníky predstavujú najnovšie generácie, niektoré sú dokonca porovnateľné so západnými systémami, hoci práve v prípade bojových lietadiel majú USA technologický náskok zavedením typov ako F-22 či F-35. Na druhej strane však podiel moderných zbraňových systémov na celkových počtoch je podstatne nižší, ľudovo povedané, ruské ozbrojené sily disponujú modernými systémami, ale tie nie sú zavedené vo veľkých počtoch. Situácia sa však rýchlo mení a práve zvyšovanie podielu zbraní najnovšej generácie je prioritou ruského vedenia.

Ruské bombardéry lietajú po Európe. Zachytili ich až v Británii. Je toto normálne?

Diaľkové lety strategických bombardérov sú normálnou rutinou a súčasťou výcviku. Nenormálna je ale ich intenzita, ale najmä provokácie ktoré sú takmer na dennom poriadku. Priblíženie sa, či dokonca narušenie vzdušného priestoru iných štátov je nepriateľským aktom. A to už ani nespomeniem, že napríklad pred rokom, počas Veľkej noci ruské letectvo simulovalo nukleárny útok na neutrálne Švédsko, čo je absolútne nepochopiteľné. Poznajúc ruské strategické myslenie ale tieto kroky sa nedajú analyzovať len čisto ako vojenské, ale sú súčasťou ruskej diplomacie a zahraničnej politiky, ktorá je založená na demonštrácii sily a nátlaku.

Súhlasíte s názorom, že bez podpory NATO by sa slovenská armáda neubránila Rusku ani jeden deň?

Ak by došlo k takej eskalácii, čiže k rozsiahlemu vojenskému konfliktu, ktorý by sa týkal aj nášho územia, tak Slovensko by na to určite nebolo samo. Jednoducho je to strategicky nemožné, aby Rusko napadlo len Slovensko, nedáva to žiadny zmysel. Ak by niečo podobné vzniklo, boli by zasiahnuté aj Poľsko, Pobaltie. My nie sme na hlavnom strategickom smere východ-západ, čiže Slovensko môže byť sekundárnym teritóriom operácií. Ale ak by sa to stalo, bola by to aj tak existenčná hrozba pre nás.

Je Slovensko ohrozené ruskou agresiou, máme sa báť?

V súčasnosti Slovensko nie je priamo ohrozené ruskou vojenskou agresiou. Napriek tomu sú tu dva faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú našu bezpečnosť, ak odpovede na ne nebudú správne, môže to úplne skompromitovať nie len našu bezpečnosť, ale aj bezpečnosť celej Európy. Po prvé, ruská vojenská agresia na Ukrajine a anexia Krymu, ktoré podkopali európsku bezpečnosť ako sme ju poznali viac ako 20 rokov. Po druhé, ak sa Rusku podarí oslabiť NATO, či už informačnou vojnou paralyzovať politické elity a obyvateľstvo, rozvrátiť jej základnú jednotu alebo skompromitovať vierohodnosť kolektívnej obrany. Všetko to by viedlo k veľmi vážnemu ohrozeniu našej bezpečnosti a vytvorilo by situáciu, kedy by sme neboli schopní efektívne reagovať na bezpečnostné hrozby.

Aký je stav slovenskej armády?

Slovenské ozbrojené sily prešli transformáciou čo sa týka spôsobu myslenia a integrácie do Aliančných štruktúr, neboli však modernizované, čo výrazne redukuje ich nasaditeľnosť. Drvivá väčšina zbraňových systémov je zastaraná, v prípade pozemných síl viac ako 70 percent, v prípade letectva je to takmer 100 percent. Veľkým problémom je nenaplňovanie modernizačných a transformačných plánov, nedostatok financií a v súčasnosti aj nekoncepčný prístup vedenia Ministerstva obrany.

Súhlasili by ste so základňou NATO na Slovensku?

Jednoznačne áno. Musíme si uvedomiť, že hovoríme o našich spojencoch, od ktorých závisí aj naša bezpečnosť. Zvýšenie ich prítomnosti na našom území, či už v strednej Európe, by zvýšilo aj našu bezpečnosť. A v konečnom dôsledku si treba uvedomiť aj to, že štruktúry NATO na Slovensku už existujú, napríklad Centrum excelentnosti pre nevybuchnutú muníciu v Trenčíne so stálou prítomnosťou vojakov zo spojeneckých armád, alebo skutočnosť, že napríklad ochrana slovenského vzdušného priestoru je plne integrovaná do Aliancie. Čiže politické vyhlásenie typu "nesúhlasím s jednotkami NATO na našom území a odídem z politiky, atď." sú nie len že z odborného hľadiska absolútne nesprávne, ale trošku aj smiešne, poznajúc že proti čomu sa politicky bojuje, už dlhé roky vlastne existuje.

Myslíte si, že by sa mal v Európe vybudovať protiraketový štít, ktorý v minulosti stroskotal? Je to nevyhnutné?

Po prvé, je dôležité si uvedomiť, že akýkoľvek protiraketový štít je obranný systém. Napriek rozšíreným mýtom je nezmyslom, že by sa dal využiť na raketový útok voči Rusku alebo komukoľvek. Sú to účelovo generované nepravdy, alebo môžu vyplývať aj z nevedomosti. Čiže je nevyhnutné to analyzovať racionálne, na základe faktov. V súčasnosti budovaná protiraketová obrana NATO je veľmi obmedzená, čo sa týka možností aj rozsahu, nebude schopná reagovať na viac ako zopár balistických rakiet. Je evidentné, že Rusko ich má vo výzbroji niekoľko stoviek, takže to pre ruský odstrašujúci potenciál nemôže znamenať žiadnu hrozbu. Ak Rusi hovoria, že ich to ohrozuje, tak sú dve možnosti. Buď evidentne klamú, alebo majú také nízke sebavedomie, čo sa týka vlastných nukleárnych síl, že by tie neprekonali ani veľmi obmedzenú obranu stavanú na niekoľko rakiet. To je ale nereálne, takže je to ďalšie súčasť propagandy a šírenia nezmyslov. Na druhej strane, ja by som bol otvorený aj otázke rozšírenia tohto systému, zvýšenia jej obranného potenciálu, či minimálne to naznačiť, že to môže byť reakcia na eskaláciu vojny vo východnej Európe. To by ale už mali konzekvencie na strategickej úrovni, čo sa týka zabezpečenia strategickej parity.

Čo robí NATO a EÚ v ukrajinskej kríze zle?

Treba brať ohľad na fakt, že obe inštitúcie majú svojich členov, pričom zahraničná a bezpečnostná politika stále patrí do domény členských štátov. To, samozrejme, môže a aj znižuje efektivitu ich krokov, rozhodovacie tempo, ako aj následné kroky, ktoré v podstate vznikajú ako najnižší spoločný menovateľ politík členských štátov. Na druhej strane by sme si však mali zachovať základnú mieru solidarity so svojimi najbližšími spojencami a nezneužívať to na vnútropolitickú komunikáciu, lebo to najviac poškodzuje v súčasnosti jednotnému postoju najmä Európskej únie voči Rusku. Na môj vkus tieto organizácie nevyužívajú ani zďaleka svoj potenciál na ovplyvňovanie strategických rozhodnutí Ruska, keďže Moskva úspešne hrá svoju hru "Rozdeľuj a panuj!". EÚ by mohla byť rozhodnejšia pri ekonomických sankciách, spolu s USA, a NATO by mohlo byť rozhodnejšie nie len pri posilňovaní svojej prítomnosti v strednej Európe, ale aj pri pomoci Ukrajine. Samozrejme nehovorím o priamom vojenskom zaangažovaní sa Aliancie, to nie je možné, keďže Ukrajina nie je členským štátom, ale rozsiahli výcvik ukrajinských síl, silnejšia politická podpora, poskytovanie špeciálnych zbraňových systémov by mohli byť na programe dňa. Okrem toho je Aliancia aj EÚ oveľa slabšia v informačnej vojne ako Rusko, jednoducho stále nenašli spôsob, ako čeliť efektívne ruskej informačnej vojne.

Je Slovensko dostatočne pripravené na tzv. hybridnú vojnu v podaní hackerov alebo IT-útokov? Máme kvalifikovaných IT-čkárov?

Kybernetická bezpečnosť sa dlhé roky považovala za neprioritnú oblasť, bola to chyba. Určite máme rezervy, čo sa týka tejto oblasti.

Ako treba bojovať s masívnou proruskou propagandou v médiách?

Sám sa veľmi často stretávam s rôznymi názormi na túto problematiku, s rôznymi odpoveďami, odporúčaniami. Aj slovenské médiá sú plné ruskej propagandy, ktoré sa, žiaľ, často nekriticky preberajú. Je veľmi nešťastné, ak sú expertné analýzy či stanoviská dávané na tú istú úroveň ako reči, ktoré len nekriticky preberajú klamstvá a dezinformácie. Ja chápem snahu médií o vyvážené spravodajstvo, aj to, že sa snažia poskytnúť všetky možné pohľady divákom či čitateľom, tak je to správne a tak by to malo fungovať. Sloboda a pluralita názorov je základným kameňom demokracie a to musí platiť v každom prípade. Toto ale nemôže byť zámienkou na priestor pre obyčajné klamstvá, ktoré boli tisíckrát vyvrátené. Čiže ja podporujem kritickú diskusiu, som rád, keď sa môžem stretnúť s odborníkmi, ktorí majú odlišné názory, lebo to vždy generuje zaujímavú debatu, dôležité je však, aby tá mala určitú odbornú úroveň. Stret odborníka a propagandistu nikdy nemôže viesť k vyrovnanej diskusii, keďže odborník je viazaný faktami a analýzou, propagandista, alebo ten, kto nie je odborníkom, nie je viazaný ničím a je teda a priori vo výhode. Z tohto dôvodu niektorí hovoria, že takéto diskusie treba ignorovať, opačný názor hovorí, že netreba rezignovať na vysvetľovanie a na pravdu. Je to veľmi ťažká morálna dilema, priznám sa, aj pre mňa.

Hovorí sa, že ukrajinská armáda je na tom veľmi biedne. Je to pravda?

Je pravdou, že ukrajinská armáda bola na začiatku vojny vo veľmi zlom stave. Pred rokom, keď Rusko napadlo Krym, armáda nebola schopná ani reagovať. Popri tom, že boli paralyzované rozhodovacie a riadiace štruktúry, ktoré boli nepripravené na takýto scenár, aj úroveň nasaditeľnosti ukrajinských ozbrojených síl bola na nízkej úrovni. To znamenalo schopnosť nasadiť približne 5 tisíc vojakov z podstatne viac ako 100 tisíc. Rusko počítalo s tým, že ukrajinská armáda nebude schopná reagovať ani na ďalšie kroky a útoky. Ukrajincom sa však podarilo v priebehu niekoľkých mesiacov, čiže do leta 2014 zvýšiť nasaditeľnosť v nikým nepredpokladanom tempe. V súčasnosti majú na východnej Ukrajine nasadených približne 45-50 tisíc vojakov, čo je už značná sila. Samozrejme naďalej ostávajú problémy s pripravenosťou viesť vojnu ako takú, navyše proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi ako Rusko. Všetky nedostatky sa nedajú odstrániť za rok, bude to trvať podstatne dlhšie a žiaľ, za chyby sa na východnej Ukrajine teraz platí ťažko.

Ste za dodávky zbraní a vojenskej techniky Ukrajine?

Áno, mali by sme poskytnú Ukrajine možnosť, aby sa efektívnejšie bránili. Na Ukrajinu nie je uvalené žiadne medzinárodné embargo, žiadna medzinárodná zmluva nezakazuje vývoz zbraní pre Kyjev. Z medzinárodno-právneho hľadiska je situácia jasná: Ukrajina si môže kupovať také zbrane aké uzná za vhodné, tak isto ako ktorákoľvek iná krajina, na ktorú nie sú uvalené obmedzenia. Samozrejme je dôležité, aby dodávky išli regulárnej armáde, ktorá ich potrebuje. Popri dodávkach zbraňových systémov by som sa zameral predovšetkým na výcvik ukrajinských ozbrojených síl v oblasti moderného spôsobu vedenia bojových operácií, ale nie symbolicky, ale v relevantnom rozsahu.

Mala by Ukrajina vyhovieť Rusku a východ svojej krajiny federalizovať, resp. mala by udeliť viac právomocí separatistickým vodcom či doneckým ľudovou republikou?

Nikto, ani my, ani Európska únia, ani NATO, ale ani Rusko nemôže povedať, aké zriadenie si Ukrajinci sami zvolia. Základným princípom musí byť rešpektovanie ľudí a stabilita, nie to, čo chce Rusko. Podobne to je aj so zahraničnopolitickou orientáciou Ukrajiny. Je to len a len na rozhodnutí ukrajinských občanov, akú cestu si vyberú, nikto iný nemôže mať právo veta, ani Rusko, ani my. Našou povinnosťou a záujmom je Ukrajine pomôcť stabilizovať krajinu a zabezpečiť jej územnú celistvosť. Pred niekoľkými rokmi sa Kyjev rozhodol pre neutralitu, ktorá sa ukázala ako totálne nefunkčná, takže ja úplne chápem ich súčasnú snahu o získanie garancií kolektívnej bezpečnosti.

ROZHOVOR Slovenský bezpečnostný expert


Galéria

Róbert Ondrejcsák Róbert Ondrejcsák

Nástroje k článku



ZDROJ: yp
FOTO: SITA, TASR, Topky

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články