BRUSEL/BRATISLAVA – Plynová kríza hrozí opäť, Európska únia preto robí, čo môže, aby jej zabránila. Podľa Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie, ktorý má na starosti energetiku, by sa únia mala snažiť o diverzifikáciu energetických zdrojov, keďže „najväčšia svetová ekonomika by takéto obavy v 21. storočí mať nemala“.
Nová energetická stratégia počíta s tým, že o dodávky zemného plynu sa bude starať Azerbajdžan, Turkménsko a Alžírsko. Ukrajina totiž za budúci odber plynu nezaplatila včas. Ruský plynárenský monopol Gazprom preto ešte včera varoval, že v prípade, ak Kyjev nezaplatí vopred, hrozí zastavením dodávok, čo „vytvára vážne riziká pre tranzit plynu do Európy“. Varovania pred takýmto "atentátom" na Európu zabrali.
Ukrajinská štátna energetická firma Naftogaz tvrdí, že minulý týždeň vo štvrtok uhradila vopred platbu za 114 miliónov kubických metrov plynu, Gazprom však údajne dodal iba 47 miliónov metrov kubických. Ruská vláda pritom nedávno oznámila, že časť plynu, ktorý patrí Ukrajine, poslala priamo na východ do regiónov, ktoré kontrolujú proruskí povstalci.
Kvôli týmto problémom Šefčovič v rozhovore pre známy ekonomický denník Financial Times povedal: „Myslím si, že Európa je už naozaj unavená z toho, ako každé leto musí diskutovať o tom, čo urobí v zime. Mala by použiť všetky svoje zahraničnopolitické nástroje na vytvorenie strategického partnerstva v oblasti energetiky s alternatívnymi dodávateľmi.“ Zdôraznil však, že Rusko by aj naďalej ostalo „veľmi významným dodávateľom“, no jeho vplyv by sa zmenšil.
Nemecký portál spiegel.de už dávnejšie informoval, že Európa sa snaží o zdvojnásobenie kapacity plynovodu z Azerbajdžanu, aktuálna situácia na Ukrajine tieto snahy značne urýchľuje. Do pozornosti sa opäť dostal aj neúspešný projekt Nabucco, ktorý predpokladal vybudovanie južného koridoru pre dodávky plynu. Šefčovič súhlasí, že v tomto smere išlo o politické zlyhanie.
„Poučili sme sa z projektu Nabucco. Tento projekt zlyhal, pretože nemal dostatok politickej podpory. Jednoducho sme si mysleli, že tento projekt bude úspešný len kvôli obchodným záujmom,“ povedal Šefčovič. Aby Európska únia zabránila kríze, plánuje analyzovať dodávky plynu pre jednotlivé členské krajiny.
Z doterajších zistení vyplýva, že až 6 z 28 členov je závislých od ruského plynu, čo tvorí 27 percent všetkého spotrebovaného plynu. Na stole tak ležia aj ďalšie doteraz menej diskutované možnosti. Okrem plánu smerovať časť dodávok cez Turecko sa hovorí aj o skvapalnenom zemnom plyne (LNG), ktorého je na trhu prebytok a jeho ceny by mala ostať nízka.
Európska únia práve dnes večer schválila Šefčovičov energetický plán, ktorý má celú situáciu vyriešiť.
