BRATISLAVA – Grécke voľby postavili do pozoru takmer celú Európu. Radikálni ľavičiari zo Syrizy ohlásili kontroverzný ekonomický program. Čerství víťazi volieb by podľa neho ekonomiku chceli zachrániť najmä zrušením dlhov a obrovským zvýšením minimálnej mzdy. Európskych lídrov straší najmä hrozba nesplácania záväzkov, ktoré máme voči Grécku aj my. V prípade najnegatívnejšieho scenára by Slováci mohli prísť o veľké peniaze.
Grécko je čierna ovca eurozóny. Kolaps gréckych financií priviedol eurozónu k poriadne veľkým ťažkostiam a lídri EÚ si kvôli nemu neraz lámali hlavu. Keď sa zdalo, že situácia sa za posledné roky u južanov upokojila, prišli predčasné parlamentné voľby a s nimi nástup novej vlády. Tú zostavila radikálna ľavicová strana Syriza. Jej ekonomický program pripomína tvrdý socializmus.
Háčik je v tom, že celá Európa ručí miliardami za grécky dlh. Lídrovi Syrizi sa však dlhy nepáčia a volá po ich zoškrtaní. Záväzky voči Grékom majú aj Slováci. O koľko presne ide a koľko sme Grékom požičali?
„Nepožičali sme nič, keďže sme sa na prvej bilaterálnej pôžičke nezúčastnili. Ručíme však za záväzky z dočasného eurovalu, vo výške takmer 2% slovenského HDP,“ povedal pre Topky riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Martin Filko. To predstavuje vyše 1,5 miliardy eur, teda približne 278 eur na jedného obyvateľa. „Pre ilustráciu, rovná sa to jednej tretine ročného výberu DPH na Slovensku, alebo ročným výdavkom ministerstva školstva,“ povedal nám Martin Vlachynský z inštitútu INESS.
V prípade, že by sa Gréci rozhodli neplatiť dlhy, tieto peniaze by sme Grékom neplatili priamo a dopad by sme nepocítili ihneď. „Táto suma sa vzťahuje na EFSF (Európsky finančný stabilizačný fond) ako veriteľa. Toto nie je ale reálna expozícia SR ani v prípade, že by sa Grécko rozhodlo nič neplatiť. SR na vznik tohto aktíva nedala ani cent, takže aj odpísanie pohľadávky EFSF voči Grécku nemá na nás okamžitý dopad,” vysvetľuje ekonóm Filko.
Problém vznikne vtedy, keď bude musieť Slovensko platiť investorom, ktorí investovali do dočasného eurovalu. „EFSF je však aj v postavení dlžníka. Problém bude, ak vznikne SR povinnosť zaplatiť za EFSF stratu investorom (do EFSF). Vtedy bude musieť každý štát, ktorý je akcionárom v EFSF, reálne vyplatiť záväzok EFSF ako dlžníka. Vtedy vznikne reálna expozícia SR ako ručiteľa (nie ako akcionára EFSF) za krytie dlhu EFSF (nie Grécka),” tvrdí odborník.
Grécku by sme doplácali viac
S Gréckom sme spojení aj prostredníctvom Medzinárodného menového fondu. „Dohodnutá pomoc je 62,75 miliardy eur, zatiaľ čerpaná 22,125 miliardy. Slovensko má v MMF 0,18% podieľ, teda asi 113 miliónov, resp 40 miliónov,” hovorí analytik.
Gréci navyše majú dlhopisy v Európskej centrálnej banke. „Ich presný objem nie je verejný, ale budú to desiatky milárd eur, podiel Slovenska je okolo 1%, teda niekoľko sto miliónov,” dodal pre Topky Vlachynský.
Slovensko tak nie je mimo hrozby. Všetko záleží na Grékoch a novej vláde, ako budú hospodáriť. No v prípade najčiernejších scenárov sa stratám pravdepodobne nevyhneme.
Čo je EFSF?
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF), tzv. euroval1 je medzinárodná akciová spoločnosť, ktorú založili členské štáty eurozóny s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu v Európe poskytovaním finančnej pomoci krajinám eurozóny, ktoré stratili prístup k finančným trhom. EFSF si požičiava na finančných trhoch za zvýhodnených podmienok, nakoľko jej finančné záväzky sú priamo garantované jej akcionármi, t.j. členskými štátmi. Tieto finančné zdroje EFSF následne prepožičiava členskému štátu, ktorému bola pomoc schválená. EFSF od 1.7.2013 nemôže byť použitý na nové programy finančnej pomoci, nakoľko tieto aktivity od neho prebral Európsky mechanizmus pre stabilitu (European Stability Mechanism - ESM).
Z EFSF bola poskytnutá finančná pomoc nasledovným členským štátom eurozóny: Írsko, Portugalsko, Grécko.
