BRATISLAVA – Smer-SD vyhral na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP), ale pravdepodobne päť súčasných mandátov neobhájil. Podľa informácií po paralelnom sčítaní hlasov niektorých politických strán Smer-SD získal približne 25 percentnú podporu voličov a v europarlamente ho v novom volebnom období budú zastupovať štyria poslanci. Dvoch poslancov, tak ako v súčasnosti by malo mať KDH, ktoré podporilo približne 13 percent voličov.
Volebná účasť na Slovensku nedosiahla ani 13 percent
V Európskom parlamente by mali mať po jednom poslancovi SDKÚ-DS, OĽaNO, NOVA, Most-Híd, SaS a SMK. Jednej z týchto strán by mal pripadnúť aj druhý mandát po prepočítaní hlasov v druhom skrutíniu. Druhý mandát získa pravdepodobne SDKÚ-DS, alebo OĽaNO. SDKÚ-DS mala doteraz v EP dvoch poslancov, rovnako aj SMK. Okrem nich mala jedného poslanca SNS, ktorá sa teraz do EP zrejme nedostane. Rovnako ani HZDS, ktoré už do volieb nekandidovalo.
Toto by mali byť naši noví europoslanci:
SMER: Maroš Šefčovič, Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka
KDH: Anna Záborská, Miroslav Mikolášik
SDKÚ: Ivan Štefanec, Eduard Kukan
OĽaNO: Branislav Škripek
Most-Híd: József Nagy
SAS: Richard Sulík
NOVA: Jana Žitňanská
SMK: Pál Csáky
Jeden mandát je podľa Žitňanskej pre NOVA úspech
Zvolenie do Európskeho parlamentu považuje Jana Žitňanská za úspech NOVA a celej trojkoalície NOVA, OKS a KDS. Ako povedala dnes pre agentúru SITA, mnohí slovenskí europoslanci sú veľmi kvalitní. Dobrým signálom pre Slovensko podľa nej je, že sa do Bruselu nedostali extrémistické strany. Žitňanská akceptuje rozhodnutie voličov, ktorí ju preferenčnými hlasmi predradili pred lídra kandidátky Jozefa Kollára. „Určite podpora od Ivety Radičovej mohla povzbudiť mnohých voličov. Ešte raz jej preto ďakujem,“ povedala Žitňanská.
Výsledky podľa paralelného spočítavania hlasov, ktoré robili viaceré strany, dopadli pre trojkoalíciu podľa Kollára veľmi pozitívne. Z pohľadu parlamentných volieb v roku 2016 je to podľa neho nádejný výsledok. Negatívne ho však prekvapila účasť. Kollár si myslí, že vplyv na to, že Žitňanská sa "prekrúžkovala" pred neho mohla mať aj skladba trojkoalície, keďže každý volič mal dva preferenčné hlasy. „Blahoželám Jane Žitňanskej,“ dodal.
Matovič považuje výsledok OĽaNO za úspech
Získanie jedného mandátu v Európskom parlamente vo voľbách, v ktorých OĽaNO kandidovalo prvý raz, považuje predseda hnutia Igor Matovič za úspech. "Na to, že z jednej strany na nás viedlo neférovú kampaň KDH a z druhej strany Sulík zo SaS, tak si myslím, že ten výsledok je dobrý aj vzhľadom na tú nízku účasť," povedal Matovič. Vo voľbách s nízkou účasťou by podľa jeho slov mali získavať predovšetkým strany s dlhodobo disciplinovanými voličmi. Nízka volebná účasť, ktorá bola podľa výsledkov paralelného sčítavania viacerých strán, je podľa Matoviča obrovskou hanbou politikov a strán. "Keď príde 13 percent ľudí k urnám, to nie je hanba ľudí, ale politikov, lebo ich tak znechucujú politikou a nevedia vysvetliť ľuďom, že je dôležité prísť voliť v takýchto voľbách," povedal Matovič.
Slovensku na konzervatívnych hodnotách záleží
Skutočnosť, že z 13 zvolených slovenských europoslancov je päť jasne konzervatívnych, je vyjadrením, že Slovensku na konzervatívnych hodnotách záleží. Pre TASR to dnes uviedol politik Branislav Škripek, ktorý sa podľa odhadov výsledkov sobotňajších (24.5.) eurovolieb stal novým europoslancom za hnutie OĽaNO.
"Mrzí ma však, že vláda a ministerstvá urobili pre zviditeľnenie týchto volieb málo. V médiách sa zase objavili pohľady, že europoslanci sú darmožráči s vysokými platmi, čo možno znechutilo voličov," podotkol na margo nízkej volebnej účasti.
Škripek zároveň upozornil, že ľuďom na Slovensku sa chce venovať aj naďalej. "Mám projekt mobilnej poslaneckej kancelárie. Vidím nádej na zmenu politiky a spoločenského diania. Musí sa do toho zapojiť verejnosť, nemožno nechať politiku len politikom. Verejnosť sa musí starať o to, čo sa tu deje," apeloval.
Poslanec NR SR Škripek, ktorý sa podľa doterajších odhadov prekrúžkoval do europarlamentu zo štvrtého miesta, zo srdca ďakuje všetkým voličom, ktorí ho podporili. "Bola to moja komunita, ktorá ma volila. Som vďačný aj hnutiu OĽaNO, že som mohol takto preukázať, že ľudia na možnosť krúžkovania reagujú," dodal.
Nízka volebná účasť uškodila smeru, pomohla SaS a NOVA
Odhadovaná rekordne nízka, iba 13- percentná volebná účasť na sobotňajších (24.5.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP) najviac poškodila Smer-SD a najviac pomohla malým stranám, ako NOVA a SaS. Uviedol politológ Martin Klus.
"Klišé, že Smer-SD má disciplinovaných voličov, padlo," poznamenal na margo predbežných odhadov, podľa ktorých získali socialisti o jedno kreslo menej ako pred piatimi rokmi a celkovo budú mať namiesto piatich iba štyroch europoslancov. Ak by sa odhady potvrdili, znamenalo by to, že Smer-SD v porovnaní s rokom 2009 aj percentuálne klesol a podľa Klusa aktuálne voľby za úspech považovať nemôže.
Podľa najnovších odhadov sa SaS aj NOVA podarilo získať po jednom mandáte. "Týmto stranám extrémne nízka volebná účasť prospela," reaguje Klus. Dodal, že podpora voličov týmto stranám môže byť v prieskumoch nižšia, ale podarilo sa ich výraznejšie mobilizovať a pri celkovo nízkej účasti vytvorili dostatočne veľký podiel na postup ich strán do EP.
"KDH môže hovoriť o veľmi dobrom výsledku, išli vysoko nad svoje preferencie a SDKÚ-DS doslova o reinkarnácii, dva mandáty sa naozaj nečakali," konštatoval Klus na margo očakávaného zisku dvoch mandátov pre obe tieto strany.
Volebná účasť na odhadovanej úrovni 13 percent bude podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou opäť európskym rekordom. "Nedá sa to nazvať inak ako katastrofou," povedal politológ.
Štyria členovia ÚVK odmietli podpísať zápisnicu s výsledkami
Väčšina členov Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) dnes po 11.15 h podpísala zápisnicu o výsledku volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v sobotu (24.5). Zápisnicu však nepodpísali štyria členovia ÚVK.
Išlo o zástupcov strán VZDOR - strana práce, 7 Statočných, Úsvit a Priama demokracia. Ako informovala zapisovateľka ÚVK Eva Chmelová, týmto stranám sa nepáčilo vedenie volebnej kampane v televízii, na billboardoch, ale aj na internete. "Podľa ich názoru bola v rozpore so zákonom a týmto chceli dať svoj nesúhlas s vedením volebnej kampane," priblížila dôvody Chmelová.
Ako v sobotu uviedla zapisovateľka ÚVK, nepodpísanie zápisnice niektorým z členov nemá vplyv na platnosť alebo neplatnosť volieb. "Ak ju niektorý z nich nepodpíše, tak zákon hovorí, že má uviesť dôvod, ale nespôsobuje to neplatnosť," dodala Chmelová. Voľby za neplatné môže vyhlásiť len Ústavný súd SR.
Sulík sa vyhrážal odchodom, teraz žiari spokojnosťou
Voliči dali strane SaS v sobotňajších (24.5.) voľbách do Európskeho parlamentu jasný odkaz, že liberáli patria na slovenskú politickú scénu. Dnes to v reakcii na odhady volebných výsledkov uviedol líder SaS Richard Sulík. Liberáli by mali získať jeden poslanecký mandát. Pred piatimi rokmi sa SaS do europarlamentu tesne nedostala.
"My si to po všetkých peripetiách, ktorými SaS prešla, veľmi ceníme. Je to pre nás silný záväzok pokračovať v liberálnej politike," deklaroval Sulík. Kto konkrétne z kandidátky SaS sa do parlamentu dostal, zatiaľ jasné nie je. "To pre mňa nie je dôležité. Dôležité je, že SaS má mandát, z toho sa teším najviac. Preferencie voličov budeme rešpektovať," uistil.
Sulík ešte v sobotu uviedol, že ak by jeho strana nezískala ani jeden mandát, odstúpil by z funkcie predsedu. "Tieto voľby sú pre nás mimoriadne dôležité, vieme v prípade úspechu podčiarknuť, že ako liberálna strana patríme na slovenskú politickú scénu a v prípade neúspechu predseda strany najlepšie spraví, ak odstúpi," povedal.
Naším cieľom je mať aspoň jedného poslanca, tvrdí Bugár
Cieľom Mosta-Híd je mať v europarlamente aspoň jedného europoslanca. Šéf strany Béla Bugár neverí, že dnes volilo viac ľudí, ako pred piatimi rokmi. V roku 2009 hlasovalo 19,64 percenta, čo bolo najmenej v celej EÚ.
"Bolo by príjemné prekvapenie, keby účasť bola vyššia, ako pred piatimi rokmi," povedal Bugár. Podľa jeho informácií sú okresy, kde je účasť pod 15 percent, ale aj obce s účasťou okolo 30 percent.
Počas posledného dňa volieb do EP hlasujú občania 21 krajín
Voľby do Európskeho parlamentu pokračujú dnes posledným dňom, počas ktorého môžu svoje hlasy odovzdať občania 21 z 28 členských krajín Európskej únie: Belgicka, Bulharska, Cypru, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Chorvátska, Grécka, Litvy, Luxemburska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Slovinska, Španielska, Švédska a Talianska.
Ako prvé dnes otvorili volebné miestnosti v Bulharsku (o 5.00 h SELČ) a posledné zatvoria v Taliansku o 23.00 h. Oficiálne výsledky aj zo zvyšných krajín EÚ, kde sa voľby konali vo štvrtok (Holandsko, Británia), v piatok (ČR, Írsko) alebo v sobotu (ČR, SR, Lotyšsko, Malta), začnú zverejňovať po tomto čase.
V Belgicku dnes popri eurovoľbách prebiehajú aj parlamentné voľby, ktoré sprevádzajú obavy z opätovnej povolebnej patovej situácie. Po posledných federálnych voľbách v roku 2010 bola krajina bez vlády rekordných 541 dní vzhľadom na spory medzi flámskymi a valónskymi politikmi. Okrem toho Belgičania hlasujú v regionálnych voľbách.
Druhé kolo komunálnych volieb sa dnes koná v Grécku, kde je vnímané ako dôležitá skúška pre koaličnú vládu konzervatívnej Novej demokracie so socialistickou stranou PASOK a jej program úsporných opatrení. V prvom kole 18. mája zaznamenala na ich úkor úspech Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA), ktorá vyzýva na zrušenie mnohých úsporných reforiem. V eurovoľbách má SYRIZA podľa posledných prieskumov veľmi tesný náskok pred Novou demokraciou premiéra Antonisa Samarasa. Líder strany SYRIZA Alexis Tsipras je súčasne kandidátom Strany európskej ľavice na predsedu Európskej komisie.
Obyvatelia Litvy dnes súčasne s voľbami do EP rozhodujú aj v druhom kole prezidentských volieb o novej hlave štátu. Súčasná prezidentka Dalia Grybauskaite, ktorá kandiduje ako nezávislá s podporou stredopravých strán, získala v prvom kole 46 percent hlasov. Jej vyzývateľom je expremiér a sociálnodemokratický europoslanec Zigmantas Balčytis, ktorý dostal 13 percent hlasov. Grybauskaite pred druhým kolo v prieskumoch viedla, jej popularitu zvýšila otvorená kritika postupu Ruska voči Ukrajine, dodáva agentúra DPA.
Maďarsko: Začali sa voľby do Európskeho parlamentu, kandiduje osem strán
V takmer 3200 obciach a mestách Maďarska otvorili dnes ráno voličské miestnosti, kde sa vyše osem miliónov oprávnených voličov bude môcť zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu.
Svoj hlas za niektorú z ôsmich kandidačných listín maďarských strán a hnutí, z ktorých na základe výsledkov volieb rozdelia 21 mandátov, môžu odovzdať voliči v 10.386 volebných okrskoch do 19.00 h. V doterajšom volebnom cykle zastupovalo Maďarsko v EP 22 poslancov.
Z kandidujúcich strán patrí vládny blok Fidesz-KDNP v rámci EP do politickej skupiny Európska ľudová strana, Maďarská socialistická strana (MSZP) do Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D) a Politika môže byť iná (LMP) do skupiny Európskej strany zelených (EGP). Ostatné kandidujúce organizácie nie sú členmi žiadneho európskeho straníckeho zoskupenia.
Podľa májových prieskumov verejnej mienky voliči preferujú najviac pravicový blok Fidesz-KDNP, ktorý by volilo od 46 do 56 percent respondentov. Na druhom mieste sa v prípade prieskumov inštitútov Tárki a Nézöpont umiestnila MSZP s podporou 17 percent opýtaných. Podľa výsledkov Ipsosu by sa na druhom mieste so ziskom 17 percent umiestnil ultrapravicový Jobbik. V prieskumoch prvých dvoch inštitútov získal Jobbik 14 a 15 percentnú podporu.
Šancu na získanie jedného, prípadne dvoch mandátov majú strany Spolu-PM (Együtt-PM), Demokratická koalícia (DK) a LMP.
Česko: Víťaz volieb bude oprávnene chcieť navrhnúť eurokomisára, uviedol Zeman
Česká strana, ktorá zvíťazí vo voľbách do Európskeho parlamentu, bude mať podľa prezidenta Miloša Zemana "oprávnený pocit", že by mala navrhnúť aj kandidáta na českého eurokomisára. Zeman to v sobotu vyhlásil v Českej televízii, informáciu zverejnil aj spravodajský portál Novinky.cz.
Podľa Zemana je víťazstvo vo voľbách ohľadne nominácie eurokomisára "silný argument". Prezident tak odpovedal na otázku, či hnutie ANO nemôže v prípade víťazstva nad sociálnymi demokratmi získať pocit, že je silnejšie než ČSSD.
Sociálni demokrati navrhujú exministra financií Pavla Mertlíka, hnutie ANO lídra svojej kandidátky Pavla Teličku, ktorý už tento post zastával v roku 2004 - bol prvým českým eurokomisárom po vstupe ČR do únie.
Proti kandidatúre Teličku sa postavil šéf sociálnych demokratov a premiér Bohuslav Sobotka, podľa ktorého nie je Telička ako lobista vhodným nominantom. Vicepremiér a šéf ANO Andrej Babiš zasa vyhlásil, že Mertlík nemá s Bruselom skúsenosti.
Podľa premiéra Sobotku bude dôležité to, akú podporu bude mať nominant v Európskom parlamente, ktorý kandidátov na členov Európskej komisie schvaľuje.
POLITOLÓGOVIA: Debata kandidátov na post šéfa EK volebnú účasť neovplyvnila
Televízna debata pätice kandidátov na post Európskej komisie (EK) z 15. mája nemala žiaden vplyv na názory a postoje voličov voči všeobecnejším európskym témam. Dôvodom môže byt aj to, že tieto postoje sa formujú dlhodobejšie a 90-minútová debata nemá potenciál tieto postoje zmeniť. Debata rovnako nemala vplyv na ich zámer zúčastniť, resp. nezúčastniť sa volieb.
Vyplýva to z experimentu trojice pracovníkov Katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Pavla Baboša, Mareka Rybára a Anety Világi, ktorým skúmali vplyv volebnej debaty kandidátov na predsedu Európskej komisie na postoje a názory potenciálnych voličov.
Štefanec: Jeden mandát pre SDKÚ-DS by nebol prepadák
Ak by SDKÚ-DS získala len jeden poslanecký mandát v Európskom parlamente (EP), nebol by to prepadák, aj keď má v súčasnosti v Bruseli dvojčlenné zastúpenie. Dnes uviedol líder eurokandidátky SDKÚ-DS Ivan Štefanec s tým, že je to výzva, aby strana ešte viac pracovala.
Slováci dnes volili nových poslancov do Európskeho parlamentu (EP). O ich priazeň sa uchádzalo 332 kandidátov z 29 politických subjektov.
Oficiálne výsledky volieb do EP sa začnú zverejňovať rovnako ako v ostatných štátoch EÚ v nedeľu 25. mája o 23. hodine, v sídle Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku na bratislavských Palisádach. Priebežné výsledky zverejňované nebudú.
