MICHALOVCE - Katastrálne územia obcí Lúčky a Hnojné v okrese Michalovce sa dostali v týchto dňoch do pozornosti archeológov. Na základe geofyzikálnych meraní tu potvrdili prítomnosť sídliska a pohrebiska z mladšej doby kamennej. Zaujímavé nálezy pripomínajúce veľké kruhové stavby objavili aj pri neďalekej obci Závadka.
"V priestore medzi Lúčkami a Hnojným sa v blízkosti hrádze Zemplínskej šíravy a nachádza sídlisko z obdobia stredného neolitu, čiže z doby okolo 5300 až 5200 rokov pred naším letopočtom. V jeho susedstve je s veľkou pravdepodobnosťou aj priľahlé pohrebisko," informoval vedúci Katedry najstarších dejín a dejín relígií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Marián Vizdal.
Impulzom k realizácii geofyzikálnych meraní archeológov na spomínanom území boli satelitné snímky zhotovené v predchádzajúcom období. "Na mieste sme v týchto dňoch skúmali, či sú odrazom reálnej situácie pod povrchom zeme," vysvetlil.
K zaujímavým zisteniam dospeli archeológovia aj pri neďalekej obci Závadka. "Sú tam dve kruhové štruktúry s priemerom 130 a 170 metrov. Ide o takzvané rondely, útvary jednoduchých alebo viacnásobných kruhov, ktoré boli najbližšie zaznamenané až v Podunajskej oblasti," priblížil Vizdal.
V tejto súvislosti ide podľa neho o prvý nález takýchto štruktúr v oblasti severného Potisia, "čo svedčí o tom, že aj táto časť Karpatskej kotliny bola zapojená do výstavby monumentálnych kruhových stavieb v praveku, medzi ktoré patrí napríklad anglický Stonehenge".
Spomínané rondely na Zemplíne podľa odhadov pochádzajú z obdobia mladého neolitu, približne 4800 až 4000 p. n. l. "Mohlo ísť o praveké observatóriá alebo kultovo významné miesta, v ktorých sa stretávalo obyvateľstvo z viacerých osád," uzavrel Vizdal.
Archeológovia chcú spomínané lokality v blízkej dobe detailne preskúmať prostredníctvom pokusných sond a výkopov, ktoré začnú realizovať najskôr v jesenných mesiacoch tohto roka.
